Mäsiarske remeslo

Máte radi mäso či rôzne mäsové výrobky? Cítite sa na zabíjačke vo svojej koži a nemôžete sa dočkať až si sadnete k stolu k vyhláseným dobrotám? Pokojne sa k tomu všetkému priznajte, veď ľudia jedli mäso od nepamäti. S tým všetkým ide ruka v ruke profesie mäsiara, teda človeka, ktorý nám ostatným mäsové pochúťky pripraví a vyrobí. Mäsiarske remeslo má napokon pomerne dlhú a zaujímavú históriu. Trúfli by ste si uhádnuť kedy sa vlastne objavili prví majstri mäsiarskeho remesla? Možno sa budete diviť.

Človek mäso mať jednoducho musel

Ako už bolo povedané, človek od praveku mäso mať jednoducho musel. Najprv ho získaval lovom, neskôr aj chovom a vždy si ho nejako upravil. S tým sa pochopiteľne vyvíjalo umenie kulinárske (kuchárske) a tiež umenie spracovateľské (mäsiarske). Mäsiarske remeslo preukázateľne existovalo už v starom Ríme a Grécku. V českých krajinách boli prvými mäsiarov pohanskí kňazi. Možno ešte nie v takej podobe ako dnes, ale mnohé veci sa nemenia a zostávajú rovnaké či veľmi podobné po celé stáročia.

Mäsiarske cechy mali svoju vážnosť

So všeobecným rozvojom remesiel dochádzalo aj k vzniku rôznych profesijných cechov. Mäsiarske cechy sa tak skoro stali neoddeliteľnou súčasťou tohto remesla. Každý mäsiar bol členom svojho cechu a postupne stúpal v kariérnom raste - učeň, tovariš, majster. V roku 1310 udelil kráľ Ján Luxemburský cechmajstra Vodicka prvý mäsiarsky znak - strieborného leva v červenom poli a aj rad privilégií. V 15. storočí bol v znaku dvojchvostý lev s korunou na hlave a od 16. storočia potom lev drží mäsiarsku sekeru. Zaujímavé je, že na Morave sa viac používal symbol skrížených mäsiarskych sekier.

Mäsiari mali tiež svoj kroj

Dobrý mäsiar býval váženým občanom a mäsiarske cechy mali tak dobrú povesť, že sami mäsiari nosili pri slávnostných príležitostiach svoj kroj. Všeobecne bola tradičným znakom remeslá biela zástera a imitácie mäsiarske sekery, ktorá sa nosila na ramene. Hlavná súčasť kroje tvorila Kytlice (krátka suknice) spojená s rukávmi a zdobená golierom, v páse opásané. K tomu boli nohavice zo zeleného zamatu, biele pančuchy a zdobené črievice. Na hlave potom bola kožušinová čiapka. Učni a tovariši nosili bielu košeľu, červenú vestu a červené nohavice.

Predávalo sa na ulici, v krámoch aj doma

V stredoveku panovali trochu iné zvyky a obyčaje ako dnes. Niet teda divu, že mäsiari predávali mäso a mäsové výrobky najprv priamo na ulici. Neskôr začali vznikať prvé mäsové krámy. Avšak aj tak to nebolo pre všetky mäsiarov ľahké. Majstri mäsiarskeho remesla sa delili na dve skupiny - tí čo mali svoj mäsový krám (mäsiar kramářské) a tí čo predávali z domu (čakateľ krámu). Skrátka a dobre, každý si svoje miesto musel postupne odpracovať a zaslúžiť.

Majster už musel niečo vedieť

Vyššie sme už trochu naznačili istú hierarchiu mäsiarskeho remesla. Každý budúci mäsiar začínal najprv ako učeň, neskôr sa stal Tovaryšom a vrcholom všetkého bol majster. Cechy mali svoj systém a svoje pravidlá pre výchovu nových majstrov mäsiarskeho remesla. Adept sa musel nielen naučiť všetko potrebné, ale tiež zložiť cechové skúšky. Po zvyšok aktívneho pracovného života sa potom každý musel správať tak, aby svojmu cechu nerobil hanbu.