Fermentovaná zelenina – ako na to?

Obdobie nastupujúcej jesene a teplotných výkyvov často preverí našu imunitu. Pri prvých príznakoch prechladnutia siahame väčšinou po citrónoch, a pritom by mnohokrát stačilo zamerať sa na využitie lokálne dostupnej a zdravej zeleniny, akou je napríklad červená repa. Je to zelenina veľmi hodnotná, jej konzumáciou posilníte celý organizmus.

Červená repa obsahuje vitamíny B a C, provitamín karotén, vápnik, horčík, draslík, sodík, kremík, železo, selén, zinok, kyselinu listovú, antioxidanty betaín a betacyanín a cenné stopové prvky cézium a rubídium. Dôležitý je aj obsah rastlinných farbív, antokyanov, zabraňujúcich krehkosti ciev.

Červená repa je zelenina chutná, cenovo dostupná, plná vitamínov s pozitívnym vplyvom pre ľudské zdravie. Je vhodné ju konzumovať surovou formou rôznych šalátov, tepelne upravenou či fermentovanou. Fermentovaná zelenina je v období nedostatočného množstva čerstvej zeleniny významným zdrojom dôležitých vitamínov, minerálov a v neposlednom rade probiotických kultúr. Isté poznáte rečenie zdravia sa skrýva v črevách, preto sa oplatí fermentovanú zeleninu určite vyskúšať.

Postup výroby fermentovanej červenej repy je veľmi jednoduchý.

Najdôležitejším krokom, aby sa fermentovaná zelenina podarila, je pracovať v čistote. 1 kg repy dôkladne umyte a nastrúhajte alebo nakrájajte (čím menšie kúsky, tým rýchlejší proces fermentácie). Pokiaľ doma nemáte kvasiace nádoby, ideálny variant je fermentácia vo vákuu, pri ktorej sa aj vyhnete riziku kontaminácie od okolitého prostredia. Nastrúhanú repu presuňte do vákuového sáčku a pridajte na 1 kg repy 20 g soli. Sáčok uzavrite pomocou lištovej vákuovej baličky s dostatočným miestom pre vzniknutú šťavu. Vrecko s repou skladujte pri izbovej teplote 5 až 10 dní. Proces kvasenia zakrátko začne, budú sa tvoriť bublinky. Akonáhle sa prestanú tvoriť, znamená to, že fermentácia skončila. Fermentovanú zeleninu spoločne s nálevom preložte do vzduchotesnej nádoby a skladujte na chladnom a tmavom mieste. Takto uskladnená vám vydrží aj niekoľko týždňov.

V zásade je možné fermentovať všetky druhy zeleniny. Najlepšie sa však hodí zelenina, ktorá je pevná ako napr. mrkva, repa, reďkev, zeler a rôzne druhy kapusty. Predstavivosti sa nekladú žiadne medze a za odvahu experimentovať budete odmenení zdravou dobrotou.