Poklad zvaný tekvica

Pôvod tekvice je v Strednej a Južnej Amerike odkiaľ sa dostala do sveta a s veľkou obľubou sa pestuje aj v našich končinách, či už ako super potravina, ako symbol jesene alebo pre zábavu, veď kto by nepoznal vyrezanú strašidelnú tvár s blikajúcou sviečkou? Tekvica získala svoje meno z gréckeho slova „pepon“, čo znamená veľký melón. Jej účinky poznali a využívali už Indiáni. Jedli nielen jej plody, ale aj listy a semienka.  Z vitamínov má v tekvici zastúpenie vitamín A, B, C, E, K, z minerálov vápnik, horčík, sodík, fosfor, zinok, železo, betakarotén.

Tekvice sa dokážu medzi sebou jednoducho krížiť, preto je doposiaľ známych viac ako 850 druhov tekvíc, rôznych tvarov či farieb, nie všetky sú však jedlé. Keď sa povie tekvica azda každého napadne tekvica hokkaido. Tento druh tekvice pochádza ako to už prezrádza jej názov, z krajiny vychádzajúceho Slnka teda Japonska, kde ju tamojší obyvatelia v minulosti pestovali na sopečných pôdach ostrova Hokkaido. Pod názvom hokkaido ju však v Japonsku budete hľadať márne, pretože v krajine pôvodu ju volajú „Uchiki Kuri“.

Hokkaido má medzi tekvicami výnimočné postavenie vďaka svojej jemnej sladkej maslovo-krémovej chuti s podtónom orieškov, univerzálnemu použitiu aj so šupkou a obsahu minerálov a vitamínov. Obsahuje už vyššie zmieňované vitamíny a minerály, ale aj kyselinu listovú a vlákninu. Ako bonus sa v nej nachádzajú omega-3 a omega-6 mastné nenasýtené kyseliny.

Hokkaido priaznivo pôsobí pri problémoch so žalúdkom, s pankreasom, slezinou, srdcom aj obličkami. U mužov má podporné účinky pri problémoch spojených s prostatou a rovnako vhodné je aj pri liečbe cukrovky. Je nízkoenergetické, a tak je skvelou voľbou pri chudnutí, odvodňovaní a detoxikácii.

Spôsobov, ako pripraviť tekvicu je skutočne mnoho. Medzi najznámejšie jedlo patrí určite tekvicová polievka kedy stačí tekvicu poriadne umyť, vydlabať jadierka, dužinu nakrájať na menšie kúsky a nechať variť 30 minút. Na záver rozmixovať a dochutiť soľou, korením či škoricou a na tanieri dozdobiť lyžičkou kyslej smotany a pokvapkať tekvicovým olejom. Táto polievka sa skvelé hodí ako rýchly obed či olovrant počas pracovného dňa na záhrade, či počas posedenia na záhrade s priateľmi a rodinou, ráno si ju uvarte a prelejte do kotlíka na polievku, ktorý vám polievku udrží teplú a z ktorého si polievku jednoducho budete servírovať keď príde chuť na jedlo.

Medzi veľmi obľúbené recepty patrí pečená tekvica s bylinkami. Tekvicu umyjeme, vyrežeme semienka a nakrájame na kocky. Preložíme do zapekacej misy. Polejeme olivovým olejom, posypeme bylinkami a dochutíme soľou a čiernym mletým korením. Všetko dôkladne premiešame. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 220°C asi 40 minút.

A posledným naším tipom je chutná tekvicová nátierka. Budete potrebovať menšiu tekvicu hokkaido, konzervu sterilizovaného cíceru, natierkové maslo, 2 strúčiky cesnaku, soľ a mleté čierne korenie.

Tekvicu umyte, prekrojte, vnútro vydlabte a rozrežte na 4-6 častí. Na plech vystlaný papierom na pečenie uložte plátky tekvice, pokvapkajte olivovým olejom a osoľte. Pečte pri teplote 185 °C približne 30 minút. Upečenú tekvicu spolu s cícerom, maslom, pretlačeným cesnakom, štipkou soli a korením zmixujte. Chutí výborne na čerstvom pečive či chlebe, posypaná nakrájanou pažítkou.

No a čo ak sa vám na záhrade urodila tekvica obrovská? Vezmite deti, vnúčatá a strávte s nimi zábavné popoludnie vyrezávaním tekvice. Budete potrebovať čiernu fixu, ktorou si predkreslíte motív, veľkú lyžicu alebo naberačku na vydlabávanie, ostrý nôž a dobrú náladu. Jadierka a vnútro nevyhadzujte, pridajte v nedeľu do kuracieho vývar, alebo jadierka usušte v trúbe a máte zdravú pochutinu večer k filmu.

Prebytok tekvice si uchovajte aj na zimné obdobie, očistenú tekvicovú dužinu nakrájate na menšie kúsky a zabaľte pomocou lištovej vákuovej baličky do vákuového sáčku a dajte zamraziť. Takto predpripravenú ju môžete kedykoľvek použiť a vykúzliť z nej na počkanie napríklad už zmieňovanú lahodnú tekvicovú polievku.