Ikonické belgické vafle

Doložiteľné zmienky o vafliach nájdeme už v starovekom Grécku. Reč nie je o vafliach ako ich poznáme dnes, ale o ceste, ktoré sa nepieklo a nesmažilo, ale opekalo sa z oboch strán. Vlastne išlo o variant plochých koláčov. Vylepšovania prípravy a chutí predchodcov vaflí z múky a vody, respektíve mlieka a potom aj z vajec sa ujali Belgičania a Holanďania. Holandskí výrobcovia však zvolili pravouhlé plátky na pečenie namiesto kruhových. Vďaka tejto rivalite bol položený základ moderného dizajnu vaflí súčasných.

Jednotlivé národy vyvíjali svoje recepty a chute na vafle, avšak inovácia prišla z Ameriky, ktorá po dovolení Holanďanov spojila vafle s javorovým sirupom, lacnejším a dostupnejším sladidlom, než bol cukor.

Prvé vafle sa dostali do Ameriky už v roku 1620, priviezli ich sem prisťahovalci. Vaflovú osvetu má na svedomí aj prezident Thomas Jefferson, ktorý vraj v roku 1789 priviezol do Ameriky prvý luxusný francúzsky vaflovač s dlhou rukoväťou. Za 80 rokov nato si holandský Američan Cornelius Swarthout necháva vaflovač patentovať. Patent mu bol udelený 24. augusta 1869 a tento deň sa v USA každoročne oslavuje ako Národný deň vaflí.

Podľa legendy bol recept na vafle vytvorený na popud biskupa z Lutychu. Lutyšské vafle sú druhou najobľúbenejšou verziou vaflí tzv. „Liège“, ktoré sú hutnejšie, bohatšie a sladšie. Unikátne sú vďaka svojej karamelizovanej cukrovej kruste. Vafle sa rozšírili medzi chudobnými belgickými dedinčanmi, ktorí ich vraj pripravovali dvakrát ročne. Slávili s nimi fašiangový utorok a Nový rok. Veľkosť a typ vaflí vraj vypovedal o bohatosti danej dediny. Už vtedy cesto piekli na železných platniach.

Samotné vafle sa medzi verejnosťou naprieč krajinami rozšírili vďaka výstave EXPO 1958 v Bruseli, kde sa Belgické vafle stali obrovským hitom a získali medzinárodnú slávu. Na výstave ich predstavoval Maurice Vermersch a jeho rodina. Pôvodne nazývané "Bruselské vafle", boli premenované na "Belgické vafle", aby lepšie rezonovali pre Američanov. Podľa Belgičanov sú pravé vafle len posypané práškovým cukrom. Avšak v belgických stánkoch nájdete pokojne desiatky druhov, ktoré kombinujú rôzne druhy ovocia, poliev a šľahačku.

Bruselské vafle môžete poznať ešte pod jedným názvom - gofry. Pod týmto názvom sa skrýva jeden z najobľúbenejších sladkých pochúťok severovýchodného suseda. V Poľsku môžete na gofry naraziť podobne ako v Belgicku na každom rohu.

Správne bruselské vafle majú mať obdĺžnikový mriežkovaný tvar, po upečení by vafle mali byť veľké a vo vnútri krásne nadýchané. Avšak na povrchu má byť tiež chrumkavá.

Fantastické a jemné vafle sú ako stvorené pre romantické raňajky pre vašu milovanú alebo milovaného, ​​ale vychutnáte si ich aj ako skvelé rodinné raňajky s deťmi či rýchla desiata. Na ich prípravu budete okrem základných ingrediencií potrebovať špeciálny vaflovač.

Receptov na pravé tradičné bruselské vafle je nespočetne a každý si ich robí po svojom.

Najznámejšia je bruselská vafle, stala sa symbolom a kultúrnym dedičstvom, avšak... tvrdí sa, že recept na slávne vafle vznikol v 18. storočí v Gente a až potom doputoval do Bruselu. Tu máme náš overený recept na výrobu cca 15 ks vaflí.

Ingrediencie

250 g hladkej múky
3 vajcia
400 ml mlieka
125 g rozpusteného masla
15 g droždia
štipka soli
1 balíček vanilkového cukru
olej
prísady podľa chuti na dochutenie (múčkový cukor, šľahačka, ovocie, čokoláda a pod.)

Postup:

Najprv si dáme do misky časť vlažného mlieka a rozdrobíme doň droždie. Dobre premiešame a necháme vzísť kvások.

Vezmeme si väčšiu misu a zmiešame väčšinu surovín – vaječné žĺtky, múku, zvyšok mlieka, rozpustené maslo, vanilkový cukor a soľ. Do tejto zmesi vmiešame aj kvások.

Vaječné bielky si vyšľaháme do peny a tiež pridáme do misy s cestom.

Veľkú misu prikryjeme utierkou a cesto necháme kysnúť na teplom mieste. Počas hodiny by malo cesto zdvojnásobiť svoj objem.

Predhrejeme si vaflovač a potrieme ho olejom. Malou naberačkou vlejeme cesto na platničku a zatvoríme veko.

Vafle by sa mali piecť, kým nezačne unikať para a chytia svoju zlatohnedú farbu. Nakoniec nám nezostáva nič iné, ako vafli dochutiť. Stačiť môže obyčajný práškový cukor. Alebo tam môžeme dať všetko, podľa chuti.

V Belgicku sú vafle stále dôležitou súčasťou kulinárskej kultúry, či už ide o rodinné recepty, miestne trhy alebo tradičné cukrárne. Belgické vafle sú dokonalým príkladom toho, ako tradičný recept môže cestovať časom a priestorom, prispôsobovať sa novým chutiam a kultúram, a pritom si zachovať svoje pôvodné kúzlo a autenticitu.